Rozhovor pre internetový magazín Bezhladovania.sk s jeho šéfredaktorkou Mgr. Zuzanou Veselou.
„Zabudnite na všetko, čo viete o výžive a chudnutí. Svet výživy sa zmenil.“ Tak znie motto výživového poradcu Tomáša Hadžegu. Ako funguje v praxi a čo radí klientom? Prečítajte si celý rozhovor.
Schudnite jedlom, nie hladom. Tak znie ďalšie z vašich hesiel. Predsa to ľudia stále skúšajú opačne – hladovaním. Ako si to vysvetľujete? Je vôbec niekto, komu tento postup niekedy fungoval bez jojo efektu a ďalších následkov?
Dovolím si tvrdiť, že 95 % mojich klientov a veľká väčšina ľudí z počtu 2,4 milióna Slovákov, ktorí bojujú s nadváhou, trpia týmto problémom, kvôli známej vete „menej jedz a viac sa hýb“. Toto odporúčanie prinieslo už mnohým ľuďom veľa sklamania. Menej jedz je totiž príliš všeobecný pojem na to, aby mohol fungovať. Pretože, čo znamená „menej jesť“? Niekto vynechá olovrant a bude chudnúť. Niekto si uberie z porcie obeda a bude chudnúť. Avšak niekto vynechá raňajky i večeru a chudnúť nebude. Tak čo znamená menej jesť? Pre každého niečo iné. Hranica medzi menej jesť a hladovať je preto veľmi tenká.
Podľa mňa je táto problematika tak dôležitá (a ešte stále dostatočne nepochopená), že som sa jej rozhodol v mojej knihe Chudnutie na mieru, venovať celú jednu kapitolu.
A prečo sa ľudia snažia schudnúť hladovaním?
Nuž, na jednej strane je to pohodlné. V podstate nemusíte nič meniť. Stačí iba ubrať z jedla, ktoré konzumujete. A po druhé, táto rada je všade okolo nás. Už malé deti počúvajú od rodičov, starých rodičov, kamarátov a spoločnosti, že majú jesť menej, aby schudli. Za „metódou“ chudnutia hladom je tak podľa môjho názoru presvedčenie, ktoré je v nás ľuďoch hlboko zakorenené. A to hlavne z dôvodu silného spoločenského vplyvu.
Osobne nepoznám človeka, ktorý by úspešne dlhodobo schudol a túto hmotnosť si aj udržal iba vďaka hladovaniu. Prečo hladovanie nie je dlhodobé riešenie k schudnutiu je fakt, že to nie je pre naše telo prirodzené. Krátke obdobie hladu, do 48 hodín, dokáže nášmu telu prospieť. Zrýchliť metabolizmus, „zrovnať“ fungovanie hormónov, dať možnosť oddýchnuť tráviacemu systému atď.
Avšak ak sa snažíme schudnúť hladovaním dlhšiu dobu, nefunguje to. Telo sa začne chovať opačne. Spomalí metabolizmus, chráni si svoje tukové zásoby a plní jedinú hlavnú úlohu – a tou je prežiť. My to ale nechápeme a snažíme sa za každú cenu v hladovaní vydržať. Ale v podstate nerobíme nič iné, iba trénujeme našu silnú vôľu.
Nakoniec to dopadne tak, že je človek unavený, nervózny, hladný a o pár kilogramov ťažší, ako bol na začiatku hladovania.
“Po tomto nesprávnom spôsobe chudnutia mu tak ostane iba jojo efekt a frustrácia z toho, že to znovu nevyšlo.”
Vysvetlíte, prosím, hrubé princípy, ako na chudnutie jedlom?
Chudnutie jedlom je stav, kedy má daný človek individuálne prispôsobený stravovací režim priamo na mieru. U mojich klientov je to jedálniček na mieru. Takýto výživový plán by mal obsahovať odporúčaný denný príjem energie i živín na základe toho, ako telo konkrétneho človeka funguje. Aký je jeho zdravotný stav, akú má genetiku, ktoré jedlá mu chutia, či nechutia, akú má úroveň stresu, ako sa hýbe. Ďalej aké má napríklad potravinové alergie, alebo intolerancie, aký má denný i pracovný režim, aké má časové možnosti, či koľkokrát denne sa stravuje.
Podľa môjho názoru a mojej skúsenosti v takomto prípade môže človek schudnúť prirodzene a dlhodobo. Prečo? Pretože je jeho stravovanie prispôsobené priamo jemu na mieru. Nie je všeobecné. Nenúti človeka hladovať ani počítať kalórie. Ale učí ho postupnými krokmi prirodzene meniť jeho doterajšie stravovacie návyky. Chudnutie jedlom pre mňa znamená systém, kedy človek konzumuje jedlá, ktoré má rád, v množstve, ktoré jeho telo potrebuje a s ľútosťou „netrénuje“ svoju silnú vôľu pri pohľade na jedlo, ktoré miluje, ale nemôže si ho dať, ako účtovník Fantozzi pri chudnutí v známom filme Maléry pána účtovníka.
V jednom zo svojich článkov sa venujete aj chudnutiu brucha. Tipujeme správne, že ploché bruško je sen mnohých klientov? Docieli ho skutočne každý aj napriek nepriaznivým génom?
Áno, máte pravdu, štíhle brucho je túžbou mnohých klientov. Práve kvôli tomu sa veľa ľudí snaží schudnúť z brucha napríklad cvičením známych „brušákov“ (odborne sed-ľahy). Bohužiaľ, tento cvik je pre chudnutie brucha absolútne neúčinný. Poukazujú na to vedecké štúdie, kde ani 5 000 opakovaní cvičenia na brucho neviedlo k žiadnemu schudnutiu tuku z brucha ani z obvodu pásu.
Či dokáže každý človek docieliť štíhle brucho? To záleží na tom, čo tento pojem pre konkrétneho jednotlivca znamená. Pre niekoho to budú vyrysované „kocky“ na bruchu, pre niekoho stav, že si oblečie svoje obľúbené šaty a pre iného zasa, že sa nedostane v obvode pásu nad 100 centimetrov. Každý sme iný. Každý z nás vníma svoje telo inak. Médiami sú nám síce podsúvané ideály štíhlosti, avšak tie sú pre väčšinu ľudí skutočne nereálne a v mnohých prípadoch i nezdravé.
Určitú rolu pri štíhlom bruchu hrá, samozrejme, aj genetika, avšak potrebujeme si uvedomiť, že pre „kocky na bruchu“ zvyčajne potrebujeme do svojho životného štýlu zaradiť aj pohybové aktivity. Tým myslím pohybové aktivity, ktoré si vyžadujú vyššiu intenzitu cvičenia, opakovane a dlhodobo.
Avšak pravidelný a cielený pohybový režim (90 minút týždenne) sa vyskytuje iba u cca 15 % dospelej populácie. Navyše, pozrime sa na niektorých vrcholových športovcov. Nie každý z nich má kocky na bruchu. A sú to profesionáli, ktorí majú nastavené jedlo, pohyb aj spánok tak, ako má byť.
TIP: Objavte ďalšie tipy, čo jesť pri chudnutí brucha.
Existujú potraviny, ktoré sú pri zdravom chudnutí zakázané? Alebo je to všetko iba o množstve?
Švajčiarsky lekár a filozof Paracelsus počas svojho života vyslovil krásnu myšlienku: „Rozdiel medzi liekom a jedom je v dávke”. Myslím si, že táto myšlienka platí pri zdravom stravovaní ako aj pri chudnutí.
Áno samozrejme, nájdeme potraviny, ktoré sa pri chudnutí jesť neodporúčajú. Či už to sú údeniny, sladkosti, sladké nápoje, alkohol, fastfoody či slané pochutiny ako sú napríklad zemiakové lupienky atď. Avšak osobne si nemyslím, že by si človek počas chudnutia nemohol v rozumnom množstve raz za čas dopriať niektoré z týchto jedál.
Pretože otázkou je, akým systémom chceme, aby naši klienti chudli? Keď chceme, aby chudli krátkodobo, s jojo efektom, nervózne, frustračne a nakoniec to vzdali, tak im môžeme zakázať jesť úplne všetko, čo chudnutiu škodí. Môžeme im dať dlhý zoznam toho, čo by nemali jesť. Avšak otázka znie, ako dlho to asi vydržia? A čo sa stane, keď s týmto systémom chudnutia skončia?
Ja sa svojim klientom nezakazujem žiadne z potravín, ktoré majú radi (samozrejme v závislosti od ich zdravotného stavu či potravinových alergií) – či už je to zmrzlina, hamburger alebo vyprážaný rezeň. Teraz sa asi väčšina lekárov, výživových poradcov a trénerov chytá za hlavu a myslí si, že hovorím úplne nezmysly. Ale na chvíľku sa zamyslime…
Čo chcem klienta naučiť? Chcem mu dať do ruky zoznam toho, čo nemá jesť, vytvárať na neho tlak a stres? Alebo mu chcem vysvetliť, že si v rozumnom množstve (ktoré bude pre každého iné) môže občas dopriať jedlo, po ktorom bude spokojný a šťastný?
Ja chcem klienta naučiť, ako sa má stravovať dlhodobo. Tak, aby ma už v budúcnosti vôbec nepotreboval. Tak, aby sa stal svojím vlastným expertom na výživu. Tak, aby to mohol neskôr naučiť aj svoje deti.
Takže si myslím, že je to hlavne o množstve. Nie o jednej samotnej potravine. Nikto z nás nie je svätý. Žijeme v materiálnom svete, kde máme v obchode na výber 47-tisíc rôznych potravinových produktov. Prečo sa mám tváriť, že si tú zmrzlinu v lete nedám, keď ju milujem?
Často sa stretávame s opačnou otázkou – ako zdravo pribrať? Ako sa líšia vaše rady v tomto prípade?
Na začiatok si potrebujeme uvedomiť, čo je dôvodom toho, prečo sa daný človek nachádza v bode, kedy potrebuje/chce pribrať. Má zdravotný problém? Žije v dlhodobom strese? Má poruchy príjmu potravy? Ako veľmi ho ovplyvňuje genetika? Alebo je to viacero faktorov dohromady?
“Je dôležité uvedomiť si, že zdravé priberanie je oveľa náročnejší proces ako chudnutie.”
Trvá dlhšie a väčšinou do neho vstupujú rovnakou silou okrem stravovania aj iné faktory, najčastejšie stresové a zdravotné. Rovnako tak potrebujeme zvážiť, či chce človek pribrať tuk (väčšinou zo zdravotných dôvodov) alebo svalovú hmotu. Prístup k zmene stravovania i životného štýlu bude v týchto dvoch prípadoch odlišný.
Človek, ktorý chce pribrať, môže mať vzorové stravovanie, avšak ak bude v dlhodobom strese, nepodporí toto priberanie cieleným cvičením, či „neopraví“ svoj vzťah k jedlu z dôvodu anorexie, či bulímie, bude to beh na veľmi dlhú trať. Ten môže trvať mesiace, ale i roky.
Aké chyby zvyčajne robia ľudia pri výbere potravín a ani si to neuvedomujú?
Každý z nás sa po väčšinu života stravuje tak, ako sa naučil v detstve. To, čo videl u rodičov či starých rodičov. Tento spôsob stravovania sa s nami ťahá ako červená niť. Nie som úplne zástanca toho, aby som prstom ukazoval na konkrétnu potravinu a tvrdil, že ju nemáme v žiadnom prípade jesť. Skôr sa snažím ľuďom vysvetliť, ako často by ju mali či nemali konzumovať, aby im napríklad prospievala a neškodila.
Ešte stále má veľa ľudí strach z tukov. Bohužiaľ, väčšina populácie má opakovane problém rozlišovať medzi dobrými a zlými tukmi, a tak ich všetky hádže do jedného vreca. Pritom by sme do toho „odpadového vreca“ mali hádzať iba tie priemyselne spracované transtuky.
Jednu moju klientku dlhodobo trápila bolesť žalúdka a vysoká kyslosť (reflux). Podľa lekárskych diagnóz niekoľko rokov trpela miernym zápalom pankreasu. Od svojho lekára preto dostala 7 liekov na trávenie a odporúčanie, aby sa vo svojej strave vyhla všetkým tukom. Dostala do ruky zoznam všetkých potravín, ktoré obsahujú tuk a mala ich vyradiť. Preventívne, nie preto, aby sa jej stav trávenia a zdravie pankreasu zlepšilo, ale preto, aby sa fungovanie jej pankreasu nezhoršilo. Táto žena „poslušne“ a poctivo brala všetky predpísané lieky a snažila sa maximálne vyhýbať tukom v strave. Liekov, ktoré denne konzumovala, sme spoločne napočítali 21! Viete si predstaviť, že beriete každý deň 21 liekov – ako to asi bude zvládať váš žalúdok?
Ani hromada liekov a vyradenie tukov zo stravy nakoniec u tejto ženy k žiadnemu zlepšeniu neviedlo. Bolesti žalúdka pretrvávali a lekári ju namiesto výživového poradcu posielali k psychiatrovi.
Táto žena si do svojho života pridávala stres tým, že sa snažila o nemožnú vec. Vyradiť zo svojej stravy všetky tuky. Mäso si preto pripravovala iba na vode. Z vajíčok, ktoré milovala, jedla iba bielok. V jej jedálničku sa stále dookola „točili“ iba štyri rovnaké jedlá. Denne prijímala menej ako 50 % energie, ktorú jej telo potrebovalo iba na zabezpečenie základných životných funkcií. Bola unavená, frustrovaná a nervózna. Pritom jej iba stačilo rozumne vysvetliť, koľko a čoho môže konzumovať.
My totiž nemôžeme vziať jednu potravinu a vybrať z nej tuk, ktorý nechceme. Napríklad v orechoch nájdete tuk, bielkoviny i sacharidy. Ako z nich vyberiete tuk, ktorý nechcete? To nejde. A keď vyradíme úplne všetky potraviny s obsahom tuku, čo vlastne budeme jesť?
Áno, takémuto človeku môžeme nastaviť zdravotnú diétu s nižším obsahom tuku, napríklad odporúčanie pri zápale pankreasu je 25 až 30 % tukov z celkového denného energetického príjmu. Avšak, povedať mu, aby zo stravy vyradil všetky tuky je odporúčanie, ktoré v ňom akurát vyvolá ešte väčší stres, strach a neponúkne rozumné riešenie.
Veľa ľudí sa pri chudnutí taktiež snaží úplne vynechať pečivo, pretože „sa po ňom priberá“. To je nezmysel. Keď má človek katastrofálne stravovacie návyky a sedavý životný štýl, to že vynechá pečivo nie je riešením. Niekomu to samozrejme fungovať môže, záleží na tom koľko toho pečiva denne zjedol a ako vyzerá jeho celkové stravovanie.
Jeden môj klient, predtým, ako ku mne prišiel na konzultáciu, nedal do úst pečivo a chlieb dva roky. Napriek tomu pribral za 1,5 roka 8 kilogramov tuku. Pritom cvičil 4-krát týždenne. Vynechávanie konkrétnych potravín s cieľom schudnúť, by som preto nebral ako „spásonosné“ riešenie. Na človeka sa totiž potrebujeme pozerať komplexne.
“Veľkým problémom je taktiež stále cukor.”
Sladké nápoje a sladké jedlá. Mnoho ľudí stále nemá povedomie o tom, koľko cukru denne prijíma. Raňajkujú keksíky, alebo si neuvedomujú, že 300-gramová mliečna čokoláda obsahuje toľko energie, koľko potrebuje telo priemernej ženy pre zabezpečenie základných životných funkcií (bazálny metabolizmus) na jeden deň a cukru toľko, že by to tejto žene stačilo na celý jeden mesiac!
Všeobecne stále platí, že ľudia majú strach zo všetkých tukov, nevenujú pozornosť cukru a aj napriek tomu sa čudujú, že majú nadváhu a necítia sa vo svojom tele dobre.
Aký je váš názor na fastfoody? Úplne sa im vyhnúť, alebo čas od času prižmúriť oko? Je vôbec jedlo vo fastfoodoch tak nekvalitné, ako sa hovorí?
To, že jedlá z fastfoodov majú negatívny vplyv na hmotnosť i zdravie človeka, je už dlhšiu dobu známe. Ich negatívum spočíva hlavne v ich obsahu priemyselne vytvorených nezdravých transtukov. Tie okrem zvýšeného rizika priberania súvisia taktiež so vznikom zápalov v tele, negatívnymi zmenami hodnôt cholesterolu, inzulínovou rezistenciou či zmeneným fungovaním tepien srdca. Chronické zápaly sú pritom v ľudskom tele spojené s ochoreniami ako sú obezita, rakovina, cukrovka II. typu, srdcové ochorenia, či reumatoidná artritída.
Osobne si myslím, že raz čas je jedlo z fastfoodu pre zdravého človeka, ale i človeka, ktorý chce schudnúť, v poriadku. Raz za čas myslím raz za dva týždne či jeden až dvakrát za mesiac.
A či je naozaj jedlo z fastfoodu tak nekvalitné? Nuž, skúste vnímať, ako sa po takomto jedle cítite. Pravdepodobne nebudete „sršať spokojnosťou“ a nebudete plný energie. Budete skôr ospalý a budete mať tráviace problémy.
Nedávno som videl rozhovor s jedným českým mikrobiológom, ktorý ukazoval, ako vyzeral hamburger z fastfoodu po 5 rokoch, odkedy ho kúpil. Viete ako? Úplne rovnako! Pritom ho niekoľko mesiacov v zimnom období roka vozil v kufri auta a v lete nechával u seba v laboratóriu. Otázka teda ostáva – je jedlo, ktoré nezmení svoj vzhľad a tvar za 5 rokov, kvalitné?
A čo teda krabičkové diéty? Veľa ľudí nemá čas si variť. Vedie tadiaľ cesta k chudnutiu a zdravému telu?
Myslím, že pre zdravého človeka, ktorý má na prípravu jedla málo času, môže krabičková diéta predstavovať vhodnejšiu voľbu ako napríklad rôzne kokteily a jedlá v prášku.
Čo sa týka krabičkovej diéty a chudnutia, tak v tomto prípade by som bol opatrný. Nepoznám síce štatistiky ani úspešnosti týchto firiem pri chudnutí, takže nemôžem posudzovať.
Avšak osobne to beriem skôr ako plošný spôsob chudnutia. Hoci mnohé spoločnosti ponúkajú rôzne režimy tohto typu diéty (napr. redukčný, štandardný, športový atď.), stále sa bavíme o tom, že máme napríklad väčšinou jednu a niekde tri možnosti výberu na základe určitého denného energetického príjmu.
Napríklad redukčné režimy krabičkových diét sa pre ženy pohybujú na množstve energie 1 200 kalórií. Čo keď niektorá žena bude potrebovať vyššie množstvo energie? Napríklad 1 500 či 1 800? Keby by si aj pri tomto odlišnom odporúčanom kalorickom príjme vybrala väčšiu porciu, pretože bude potrebovať viac energie, nemusí jej následne sedieť zloženie makro a mikroživín. A čo keď si vyberie z krabičkovej diéty iba 1 či 2 jedlá denne? Bude si vo zvyšných jedlách dňa dopočítavať kalórie?
Niektoré spoločnosti ponúkajúce krabičkovú diétu sľubujú mesačný úbytok hmotnosti 4-6 kilogramov. To považujem za trošku prehnané. Podľa mojej skúsenosti sa chudnutie jedlom môže pohybovať od 2 do 4 kilogramov mesačne. V závislosti od individuality konkrétneho človeka. To je zdravé a prirodzené chudnutie, ktoré odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Na trhu existuje aj ponuka krabičkových diét s takzvanými zdravotnými verziami. Napríklad pre ľudí s intoleranciou na laktózu, lepok, či cukrovku II. typu. V tomto prípade by som bol opatrný dvojnásobne. Hlavne v prípade cukrovky II. typu. Ide totiž o vážne ochorenie, pri ktorom by mal byť stravovací režim individuálne prispôsobovaný i na základe liekov na cukrovku, ktoré konkrétny človek berie.
Podľa môjho názoru by preto nemalo ísť o všeobecné stravovanie bez toho, aby sme ignorovali všetky ďalšie dostupné informácie, ktoré o danom človeku potrebujeme vedieť. A to hlavne v prípade, že sa u tohto človeka úpravou stravovania snažíme dosiahnuť nejaký cieľ, napríklad schudnúť.
K tejto otázke si ešte neodpustím jednu poznámku. Rozumiem tomu, že je rýchla doba, máme veľa povinností a „málo času“, a tak nestíhame variť. Bohužiaľ, kvôli tomu úplne zabúdame na to, že jedlo a pohyb sú základné ľudské potreby. Preto si myslím, že by naším cieľom nemalo byť odkladať jedlo niekam na stranu a uprednostňovať na jeho úkor iné aktivity.
Pretože, kam sme vlastne v dnešnej civilizačnej dobre dospeli, keď už „nemáme ani čas“ si v pokoji sadnúť a vychutnať si naše obľúbené jedlo? Kam sme dospeli, keď do seba doslova „hádžeme“ jedlo pri počítači, v aute, či na „stojáka“ doma v kuchyni?
Nevzdávajte sa svojich snov, inak nebudete naozaj žiť. To je vaše ďalšie motto. Sen schudnúť patrí k tým reálnejším, keď sa uchopí za správny koniec. Mám pravdu, dovediete k úspešnému cieľu každého klienta? Alebo existujú prekážky, kedy to naozaj nejde?
K cieľu dokážem doviesť 98 % klientov, ktorí sa pre chudnutie jedlom rozhodnú. Aj z tohto počtu klientov však určitá časť po svojej ceste k cieľu „odpadne“ alebo to vzdá. Mnohokrát bohužiaľ zbytočne. Takže každého klienta k cieľu nedovediem. Ide totiž o to, či daný klient chce svoj cieľ naozaj dosiahnuť alebo sa uspokojí s tým, že napríklad dosiahol už jeho polovičnú hodnotu. Rovnako tak sa stáva, že sa ľudia pri chudnutí nechajú odradiť pri prvej prekážke.
Prekážky pri ceste schudnúť, samozrejme, existujú. Kto tvrdí, že vždy pôjde všetko hladko, tak ten nehovorí úplnú pravdu. S určitými prekážkami sa v živote i pri chudnutí stretáva každý človek. Niekto sa stará o deti, má náročnú prácu, zdravotné problémy, vysoký stres, veľa povinností a málo času. To sú ale veci, s ktorými „bojujeme“ všetci. Nikto z nás nežije „za sklom“. Tieto prekážky, ktoré nás v živote stretávajú, však môžeme brať ako výzvy, ktoré nás majú posilniť, nie ako niečo, čo nás má zastaviť.
Podľa mojej skúsenosti je najčastejšia prekážka pri ceste k štíhlejšej a zdravšej postave jednoduchá vec – a to stav, že sa my ľudia vzdávame priskoro. Je veľká škoda, keď to klient vzdá pri prvom bode, kedy sa jeho chudnutie na pár dní zastaví. Tomuto stavu sa odborne hovorí plató efekt a vyskytuje sa takmer u 100 % prípadov mojich klientov i ďalších ľudí, ktorí sa snažia schudnúť. Je dôležité povedať, že plató efekt je pri chudnutí prirodzený stav, pretože chudnutie pre telo prirodzené nie je. V určitom bode sa tak telo rozhodne otestovať našu vytrvalosť, trpezlivosť i túžbu schudnúť.
V podstate to funguje tak, že sa vaša hmotnosť pri chudnutí zastaví aj keď dodržiavate jedálniček a odporúčania, ktoré vám výživový poradca, lekár, či tréner dal. Vo väčšine prípadov stačí iba pokračovať v dodržiavaní odporúčaní a hmotnosť znovu začne klesať. Prípadne urobiť malé zmeny, ktoré dokážu chudnutie znovu nakopnúť.
Mnohí ľudia však tento stav berú ako prekážku, ktorá ich nakoniec zastaví. Práve preto so svojimi klientami pracujem tak, že mávame spoločne pravidelné kontroly, aby sme videli, ako sa chudnutie vyvíja.
Niekedy v bode, kedy sa hmotnosť zastaví, stačí klienta iba upokojiť a povedať mu, že mu to ide skvelo a nech pokračuje v tom, čo začal. Je to možno veľmi zjednodušené tvrdenie, ale funguje. Potrebujeme totiž pochopiť, že ide o zmenu stravovacích návykov, ktorú niektorí ľudia praktikovali 20 či 40 rokov. Výsledky preto neprídu za deň. Keď však človek vydrží prvé dva mesiace (obdobie, kedy sa nové stravovacie návyky fixujú), potom bude odmenený výsledkami, ktoré môžu byť dlhoročné a trvalé.
Na Facebooku máme aj skupinu pre ženy v menopauze. Často priberajú a trápi ich nadúvanie a ďalšie problémy. Ako často k vám prichádzajú s týmto problémom a čo im radíte?
Ženy v období perimenopauzy (toto obdobie začína okolo 40. roku života ženy) a menopauzy (50 až 53. rok života ženy) tvoria veľkú časť mojich klientov.
Menopauza je špecifické obdobie v živote ženy, kedy dochádza k zmene fungovania hormónov, spomaleniu metabolizmu, zhoršenej kvalite spánku či k tráviacim problémom. Je potrebné pochopiť, že v tomto období už nebudú fungovať rôzne drastické diéty, hladovky, či ďalšie skratky. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ženské telo už totiž funguje inak. Preto väčšine žien v menopauze (či v období perimenopauzy) už nefunguje takmer nič z toho, čo fungovalo v minulosti.
Z tohto dôvodu sa musí ísť na proces chudnutia odlišne. Čo sa týka všeobecných rád, tak u niektorých žien môže pomôcť:
- pravidelný pohyb (stačia krátke 30-minútové prechádzky, 3 až 4× týždenne),
- vyradenie alebo výrazné minimalizovanie sladkých nápojov a jedál,
- dostatočný denný príjem bielkovín,
- kvalitný spánok (aj keď sa to v období menopauzy môže zdať skôr ako vtip),
- pitie kvalitného zeleného čaju, ktorý do určitej miery môže chudnutie podporiť.
Je však veľmi pravdepodobné, že tieto rady nebudú účinné. Hlavne z dôvodu, že metabolizmus každého človeka i každej ženy funguje inak. A u žien v období menopauzy to platí dvojnásobne. Vezmite si, že u žien sa ich denný energetický výdaj od 25 do 65 roku života dokáže znížiť až o 280 kalórií. To je množstvo energie, ktoré bežná žena prijíma napríklad na raňajky. Toto zníženie znamená, že postupom času ženské telo spaľuje menej a menej energie. Preto by som ženám v období menopauzy, ktoré chcú schudnúť alebo majú problémy s trávením, odporučil vyhľadať výživového poradcu, ktorý im dokáže ich stravovanie prispôsobiť na mieru.
Chudnutia v menopauze, alebo po menopauze, sa ženy nemusia báť. Za všetky klientky, s ktorými som v tomto pre nich problematickom období pracoval, dám dva príklady.
Prvým príkladom bola žena s cukrovkou II. typu, vysokým krvným tlakom i vysokými hodnotami celkového cholesterolu, ktorá vo veku 61 rokov schudla 10 kilogramov za obdobie 2,5 mesiaca.
Druhou z týchto žien bola klientka vo veku 63 rokov, ktorá s vyoperovanou štítnou žľazou, s vysokým tlakom a vysokým cholesterolom schudla za 2,5 mesiaca 8 kilogramov a 10 centimetrov z obvodu pása. Nakoniec sa dostala na cieľovú hmotnosť, ktorú vážila naposledy pred trinástimi rokmi. A čo je ešte dôležitejšie, táto žena si svoju novú hmotnosť drží aj po 9 mesiacoch od dosiahnutia svojho cieľa.
Takto si ja predstavujem chudnutie jedlom. Chudnutie, ktoré neprináša iba štíhlejšiu postavu, ale i zlepšený zdravotný stav. Pretože zdravie je v skutočnosti to najdôležitejšie.
Svoju kanceláriu máte v Rožňave. Ponúkate ale aj online spoluprácu alebo bezplatný spravodaj. Je práve prihláška k odberu spravodaja tým pravým, ako začať?
Áno, ponúkam aj online výživové poradenstvo. Vďaka tomuto spôsobu výživového poradenstva som zatiaľ pracoval s klientami nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Cypru, Belgicka, či Anglicka. Aj online spôsobom pritom moji klienti dokážu chudnúť rovnako úspešne, ako keby sedeli naživo u mňa v kancelárii.
Bezplatný spravodaj je spôsob, ako priniesť ľuďom zdarma zaujímavé informácie o výžive, chudnutí a zdravom životnom štýle. Posielam ho vždy 1-krát týždenne a pre niekoho to môže predstavovať prvý krok, či inšpiráciu k tomu, aby postupne začal meniť svoje stravovacie návyky.
Pán doktor, ďakujeme za skvelé rady a prajeme ďalšie úžasné úspechy vašich klientov. 🙂
Autor: Mgr. Zuzana Veselá (www.Bezhladovania.sk)
Odkaz na pôvodný zdroj rozhovoru
