6 potravín, ktoré z vás vysávajú energiu a pridávajú kilá navyše

Autor:

5299

1 2

3. Trans tuky

Trans mastné kyseliny, tiež známe ako “hydrogenované” alebo “čiastočne hydrogenované” tuky, sú nenasýtené tuky, ktoré boli chemicky modifikované, aby sa zvýšila ich skladovateľnosť a dosiahla tuhosť pri izbovej teplote.

Tento proces vyžaduje vodík a vysoký tlak. Je veľmi zvláštne, že niekomu niekedy vôbec napadlo, že tieto priemyselne vyrábané tuky budú vhodné pre ľudskú spotrebu.

A prečo sa teda trans tukom vyhnúť?

Konzumáciaou transmastných tukov vedie k zvyšovaniu hladiny (zlého) LDL cholesterolu a znižujú hladiny (dobrého) HDL cholesterolu. Rovnako tak trans tuky zvyšujú abdominálny (brušný) tuk a ich konzumácia môže viesť k rôznym vážnym zdravotným problémom. (15, 16, 17)

4. Osivá a rastlinné oleje

Sója a kukuričný olej, často vykresľované, ako veľmi zdravé potraviny sú v skutočnosti pre ľudské telo veľmi neprirodzené, pretože sme k nim z hľadiska evolučnej histórie získali prístup len nedávno…

Tieto tuky obsahujú množstvo omega-6 mastných kyselín, my však pre zabezpečenie optimálneho fungovania nášho tela potrebujeme získať omega-6 a omega-3 v určitom pomere.

Konzumácia príliš veľkého množstva omega-6 a nízka konzumácia omega-3 môže viesť v ľudskom tele k zápalom, ktoré sú v našej modernej civilizácii hlavnou príčinou mnohých zdravotných problémov.

Štúdie ukazujú, že nadmerná spotreba priemyselne spracovaných semien a rastlinných olejov môže viesť k systémovému zápalu, kardiovaskulárnym ochoreniam a dokonca k rakovine. (18, 19, 20, 21, 22)

Preto je dôležité vyhnúť sa prebytočnej konzumácii omega-6 tukov zo semien a rastlinných olejov. Namiesto toho zvýšte príjem omega-3 z tučných rýb alebo oleja z treščej pečene.

5. Umelé sladidlá

Veľké množstvo ľudí si myslí, že potravinové ingrediencie, ktoré neobsahujú žiadne kalórie nemôžu naše zdravie poškodiť. Toto presvedčenie je však veľmi veľký omyl. A to obzvlášť platí pre umelé sladidlá.

Štúdie poukazujú na to, že spotreba umelých sladidiel veľmi úzko súvisí s predčasným pôrodom a rôznymi chorobami, ako je metabolický syndróm, obezita a diabetes II. typu. (23, 24, 25)

Tieto výskumné štúdie netvrdia, že za vznikom týchto chorôb stoja iba umelé sladidlá. Tých faktorov je samozrejme viac. Kým však neexistujú kontrolované pokusy, ktoré by potvrdili, že konzumácia umelých sladidiel je zdraviu bezpečná, odporúčame vám ich príjem obmedziť.

Keď už sladidlo predsa len musíte použiť, vyberte si stéviu, ktorá dokáže u diabetikov zlepšiť kontrolu glykémie a znížiť krvný tlak. (26, 27)

6. Čokoľvek s označením ako “s nízkym obsahom tuku” alebo “diétne”

Potravinársky priemysel je proste biznis. To je fakt. A cieľom marketérov, ktorí pre tieto spoločnosti pracujú, je predať čo najviac.

Preto dokonca i na výrobkoch, ktoré sú určené pre deti a sú označované, ako zdravé nájdete nápisy, ako “diétne”, “nízkotučné” alebo “celozrnné.” Pravdou, ale je, že tieto výrobky veľmi často obsahujú cukry s naozaj vysokým obsahom a sú veľmi nezdravé.

Preto buďte aj v tomto prípade bdelý, chytrý, inteligentný a čítajte etikety. Pretože pravdou je, že dokonca aj potraviny, ktoré sú vydávané za zdravé sú veľmi často viac ako nezdravé.

Čo by ste si teda z tohto článku mali odniesť?

Keď sa chcete cítiť plný energie, byť zdravý, udržať si svoju hmotnosť a vyhnúť sa nepríjemným zdravotným problémom, snažte sa potraviny o ktorých bola reč obmedziť alebo úplne vylúčiť.

Neznamená to, že sa im máte hneď teraz vyhnúť úplne. Na začiatok stačí množstvo týchto potravín pomaličky obmedzovať a ako náhradu pridávať ich zdravé alternatívy.

Že neviete, ktoré to sú?

To vôbec nie je problém. Rozumiem vám, že je tých informácií na vás zrazu nejako príliš veľa. To však nie je dôvod na obavy či rezignáciu. To, ako nahradiť nezdravé potraviny vo vašej strave a nahradiť ich zdravými alternatívami, ktoré vám pomôžu prirodzene schudnúť a cítiť sa viac “energicky” má jednoduché riešenie.

Všetko podstatné nájdete v jedinečnej službe jedálniček na mieru.

Zdroje článku

1. Stanhope, K. L., Schwarz, J. M., Keim, N. L., Griffen, S. C., Bremer, A. A., Graham, J. L., & McGahan, J. P. (2009). Consuming fructose-sweetened, not glucose-sweetened, beverages increases visceral adiposity and lipids and decreases insulin sensitivity in overweight/obese humans. The Journal of clinical investigation, 119(5), 1322.

2. Malik, V. S., Popkin, B. M., Bray, G. A., Després, J. P., Willett, W. C., & Hu, F. B. (2010). Sugar-sweetened beverages and risk of metabolic syndrome and type 2 diabetes. Diabetes care, 33(11), 2477-2483.

3. Dhingra, R., Sullivan, L., Jacques, P. F., Wang, T. J., Fox, C. S., Meigs, J. B., & Vasan, R. S. (2007). Soft drink consumption and risk of developing cardiometabolic risk factors and the metabolic syndrome in middle-aged adults in the community. Circulation, 116(5), 480-488.

4. Larsson, S. C., Bergkvist, L., & Wolk, A. (2006). Consumption of sugar and sugar-sweetened foods and the risk of pancreatic cancer in a prospective study. The American journal of clinical nutrition, 84(5), 1171-1176.

5. Lê, K. A., Ith, M., Kreis, R., Faeh, D., Bortolotti, M., Tran, C., & Tappy, L. (2009). Fructose overconsumption causes dyslipidemia and ectopic lipid deposition in healthy subjects with and without a family history of type 2 diabetes. The American journal of clinical nutrition, 89(6), 1760-1765.

6. Page, K. A., Chan, O., Arora, J., Belfort-DeAguiar, R., Dzuira, J., Roehmholdt, B., & Sherwin, R. S. (2013). Effects of fructose vs glucose on regional cerebral blood flow in brain regions involved with appetite and reward pathways. Jama, 309(1), 63-70.

7. Colantuoni, C., Rada, P., McCarthy, J., Patten, C., Avena, N. M., Chadeayne, A., & Hoebel, B. G. (2002). Evidence that intermittent, excessive sugar intake causes endogenous opioid dependence. Obesity, 10(6), 478-488.

8. Avena, N. M., Rada, P., & Hoebel, B. G. (2008). Evidence for sugar addiction: behavioral and neurochemical effects of intermittent, excessive sugar intake. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 32(1), 20-39.

9. Davy, B. M., Davy, K. P., Ho, R. C., Beske, S. D., Davrath, L. R., & Melby, C. L. (2002). High-fiber oat cereal compared with wheat cereal consumption favorably alters LDL-cholesterol subclass and particle numbers in middle-aged and older men. The American journal of clinical nutrition, 76(2), 351-358.

10. https://www.health.harvard.edu/diseases-and-conditions/glycemic-index-and-glycemic-load-for-100-foods

11. Biesiekierski, J. R., Newnham, E. D., Irving, P. M., Barrett, J. S., Haines, M., Doecke, J. D., & Gibson, P. R. (2011). Gluten causes gastrointestinal symptoms in subjects without celiac disease: a double-blind randomized placebo-controlled trial. The American journal of gastroenterology, 106(3), 508.

12. Bernardo, D., Garrote, J. A., Fernández-Salazar, L., Riestra, S., & Arranz, E. (2007). Is gliadin really safe for non-coeliac individuals? Production of interleukin 15 in biopsy culture from non-coeliac individuals challenged with gliadin peptides. Gut, 56(6), 889-890.

13. Doherty, M., & Barry, R. (1981). Gluten-induced mucosal changes in subjects without overt small-bowel disease. The Lancet, 317(8219), 517-520.

14. Anderson, L. A., McMillan, S. A., Watson, R. G. P., Monaghan, P., Gavin, A. T., Fox, C., & Murray, L. J. (2007). Malignancy and mortality in a population-based cohort of patients with coeliac disease or ‘gluten sensitivity’. World journal of gastroenterology: WJG, 13(1), 146.

15. Mensink, R. P., & Katan, M. B. (1990). Effect of dietary trans fatty acids on high-density and low-density lipoprotein cholesterol levels in healthy subjects. New England Journal of Medicine, 323(7), 439-445.

16. Hu, F. B., Stampfer, M. J., Manson, J. E., Rimm, E., Colditz, G. A., Rosner, B. A., & Willett, W. C. (1997). Dietary fat intake and the risk of coronary heart disease in women. New England Journal of Medicine, 337(21), 1491-1499.

17. Kavanagh, K., Jones, K. L., Sawyer, J., Kelley, K., Carr, J. J., Wagner, J. D., & Rudel, L. L. (2007). Trans fat diet induces abdominal obesity and changes in insulin sensitivity in monkeys. Obesity, 15(7), 1675-1684.

18. Ramsden, C. E., Hibbeln, J. R., Majchrzak, S. F., & Davis, J. M. (2010). n-6 fatty acid-specific and mixed polyunsaturate dietary interventions have different effects on CHD risk: a meta-analysis of randomised controlled trials. British Journal of Nutrition, 104(11), 1586-1600.

19. Silaste, M. L., Rantala, M., Alfthan, G., Aro, A., Witztum, J. L., Kesäniemi, Y. A., & Hörkkö, S. (2004). Changes in dietary fat intake alter plasma levels of oxidized low-density lipoprotein and lipoprotein (a). Arteriosclerosis, thrombosis, and vascular biology, 24(3), 498-503.

20. Guebre-Egziabher, F., Rabasa-Lhoret, R., Bonnet, F., Bastard, J. P., Desage, M., Skilton, M. R., & Laville, M. (2008). Nutritional intervention to reduce the n-6/n-3 fatty acid ratio increases adiponectin concentration and fatty acid oxidation in healthy subjects. European journal of clinical nutrition, 62(11), 1287.

21. Sonestedt, E., Ericson, U., Gullberg, B., Skog, K., Olsson, H., & Wirfält, E. (2008). Do both heterocyclic amines and omega‐6 polyunsaturated fatty acids contribute to the incidence of breast cancer in postmenopausal women of the Malmö diet and cancer cohort?. International journal of cancer, 123(7), 1637-1643.

22. Simopoulos, A. P. (2002). The importance of the ratio of omega-6/omega-3 essential fatty acids. Biomedicine & pharmacotherapy, 56(8), 365-379.

23. Nettleton, J. A., Lutsey, P. L., Wang, Y., Lima, J. A., Michos, E. D., & Jacobs, D. R. (2009). Diet soda intake and risk of incident metabolic syndrome and type 2 diabetes in the Multi-Ethnic Study of Atherosclerosis (MESA). Diabetes care, 32(4), 688-694.

24. Halldorsson, T. I., Strøm, M., Petersen, S. B., & Olsen, S. F. (2010). Intake of artificially sweetened soft drinks and risk of preterm delivery: a prospective cohort study of 59,334 Danish pregnant women. The American journal of clinical nutrition, ajcn-28968.

25. Lutsey, P. L., Steffen, L. M., & Stevens, J. (2008). Dietary intake and the development of the metabolic syndrome. Circulation, 117(6), 754-761.

26. Hsieh, M. H., Chan, P., Sue, Y. M., Liu, J. C., Liang, T. H., Huang, T. Y., & Chen, Y. J. (2003). Efficacy and tolerability of oral stevioside in patients with mild essential hypertension: a two-year, randomized, placebo-controlled study. Clinical therapeutics, 25(11), 2797-2808.

27. Gregersen, S., Jeppesen, P. B., Holst, J. J., & Hermansen, K. (2004). Antihyperglycemic effects of stevioside in type 2 diabetic subjects. Metabolism, 53(1), 73-76.